Z tipovania výsledkov je hazard číslo jeden. Na konte má viac závislých pacientov ako automaty

Register vylúčených osôb teda funguje ako akási prevencia?

Ľudia, ktorí sa zaregistrujú, už väčšinou majú problém, ale je to pre nich prijateľnejšie ako chodiť na terapiu. Uvidíme, ako dlho to bude fungovať. Cez telefonickú linku, ktorú prevádzkujeme a slúži na pomoc ľuďom s problémami s hraním, postupne pribúdajú otázky, ako sa dá z registra vymazať.

Môže človek kedykoľvek z registra odísť?

Do registra sa človek dostane niekoľkými spôsobmi. Automaticky je možné zaradiť človeka, bez jeho súhlasu, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, študentského štipendia, alebo ak má dlh na výživnom na deti. Ďalšia možnosť je, že pacienta do registra zaradí psychiater, ktorý mu diagnostikuje poruchu hrania hazardných hier. To sa deje so súhlasom toho pacienta. Najčastejšie využívanou možnosťou je, že sa človek zaregistruje sám prostredníctvom úradu pre reguláciu hazardných hier. V tomto prípade sa môže sám aj odhlásiť, ale najskôr po šiestich mesiacoch od registrácie.

V prípade, že pacienta do registra zaradil psychiater, len on môže požiadať o výmaz, avšak na žiadosť pacienta by tak mal spraviť. Poberatelia dávky, štipendia či dlžníci na výživnom sú vymazaní až potom, ako zanikne podmienka na ich zaradenie v registri.

Ako túto problematiku ovplyvnila pandémia koronavírusu?

Zdá sa, že sa znížil výskyt ľudí, ktorí majú problémy s hazardným hraním, pretože nejakú dobu boli herne zatvorené, nekonali sa športové zápasy a podujatia. Mnohí zistili, že bez toho dokážu žiť a prestali. Pokles nastal v počte hovorov na našu linku aj v počte pacientov, ktorí nastúpili na liečbu. Teraz to začína pomaly stúpať, ale ešte vždy nie sme na číslach spred pandémie. V súčasnosti máme asi polovicu pacientov. V tomto poklese však pravdepodobne zohráva dôležitú úlohu aj spomínaný register vylúčených osôb z hazardu. Pandémia na druhej strane urýchlila nástup online verzií hazardného hrania. Predtým sme mali väčšinu pacientov, ktorí hrali v kamenných prevádzkach, dnes väčšina hrá a stávkuje online.

Prečo je stávkovanie také populárne, že s ním má problémy väčšina vašich pacientov?

Pretože sa presunulo do online priestoru. V minulosti stávkovanie nemalo taký vysoký potenciál vyvolať závislosť, pretože hra bola veľmi pomalá. Človek išiel do stávkovej kancelárie, vsadil si, potom musel niekoľko dní čakať na odohratie zápasov a výsledky. Dnes je hra mimoriadne rýchla, v priebehu zápasu je možné si online vsadiť na rôzne veci a už to pripomína hru na automatoch. Dôležitú úlohu zohráva aj kognitívne skreslenie, teda že hráči sú neprimerane presvedčení o tom, že dokážu odhadnúť a kontrolovať výsledok. Pri stávkovaní je tento problém evidentný, lebo hráči sú často presvedčení, že športu rozumejú a vedia správne odhadnúť výsledok.

Ako vyzerá pri poruche hazardného hrania vstup do liečby, ako sa uplatňuje diagnostika a ako prebieha terapia?

Vstupu do liečebného programu by malo predchádzať vyšetrenie psychiatrom a psychológom, ktorí na základe stanovených diagnostických kritérií určia, či sa jedná o poruchu hazardného hrania, prípadne či nie sú prítomné ďalšie poruchy. Liečba patologického hráčstva spočíva hlavne v psychoterapii, pretože neexistuje oficiálna schválená psychofarmakologická liečba. Terapia väčšinou prebieha skupinovou formou, spravidla raz za týždeň a v prípade ambulantnej liečby sa odporúča, aby trvala rok. Môže sa stať, že porucha je natoľko závažná, že si vyžaduje hospitalizáciu. Pre tieto prípady existujú rezidenčné programy, ktoré na Slovensku trvajú desať až dvanásť týždňov.

Aká účinná je liečba?

Neexistuje úplná zhoda, že čo sú kritériá úspešnej liečby. Dávnejšie sme robili prieskum, v rámci ktorého sme kontaktovali pacientov tri roky po vstupe do liečby a pýtali sme sa ich, či abstinujú. Z ľudí, ktorí sa liečili pre hazardné hranie, 83 percent uviedlo, že za posledných šesť mesiacov nehralo. To je pomerne vysoká úspešnosť.

Ale boli to ich tvrdenia, ktoré sa ťažko overujú.

To je pravda, ale predchádzajúce výskumy ukázali, že takéto sebahodnotenie je spoľahlivé.

V minulosti ste sa vyjadrili, že pri patologických hráčoch je celkom vysoká miera predčasného ukončenia liečby. Prečo je to tak?

Ukázalo sa, že v priebehu prvých šiestich mesiacov vypadne z liečby sedemdesiat percent pacientov. Prvý polrok je kritická hranica, v tomto období najčastejšie dochádza k relapsom. Je to pomerne vysoká miera predčasného ukončenia liečby, ale je porovnateľná s inými závislosťami.

V prípade hrania to nemusí byť až taký veľký problém, pretože je dosť možné, že pacientom stačí kratší čas na liečbu ako pol roka. Cítia sa stabilizovaní a sebaistí. My im síce odporúčame rok, ale samozrejme, liečba môže byť úspešná aj za kratší čas.

Neznamená to ale, že všetci, ktorí ukončili predčasne liečbu, aj abstinujú. Je mnoho pacientov, ktorí ukončia liečbu, pretože sa vrátili k hraniu, hanbia sa a už nechcú na terapiu prísť.

K úspešnejšej liečbe by mohlo dopomôcť, keby bola viac individualizovaná. Sú výskumy, ktoré hovoria, že napriek rovnakej diagnóze nie sú hazardní hráči homogénnou skupinou a dajú sa rozdeliť minimálne do troch subtypov, pri ktorých by sa dal vytvoriť špecifický program. Zavádzanie a overovanie účinnosti takýchto prispôsobených programov by bolo náročné na personálne aj finančné zdroje.

Ako na Slovensku funguje prevencia a regulácia patologického hrania? Čo by sa v súčasnom systéme malo zmeniť, aby bol účinnejší?

Najväčší problém na Slovensku, čo sa týka prevencie na celospoločenskej úrovni, je regulácia reklamy. Je nemožné vyhnúť sa reklamám na hazardné hry, v súčasnosti je nimi mediálny priestor doslova zaplavený. Napríklad pri alkohole je účinným opatrením pre zníženie celkového množstva skonzumovaného alkoholu v populácii regulácia reklamy. Pri gamblingu máme v tomto smere veľké medzery.

Existujú opatrenia na minimalizáciu škôd a rizík, ktoré sú uplatňované aj na Slovensku. Napríklad už spomínaný samovylučovací program, ktorý funguje dobre. Účinným opatrením by mohlo byť stanovenie si limitov samotným hráčom. Ak prehrá určitú sumu peňazí, ďalej ho hra nepustí. Toto opatrenie na Slovensku v online priestore máme, je však dobrovoľné a pravdepodobne ho využíva len málo hráčov. Pomohlo by, keby to prevádzkovatelia hazardných hier stanovili ako podmienku pre každého.

Ďalším preventívnym prvkom, ktorý nariaďuje prevádzkovateľom náš zákon o hazardných hrách, sú vyskakovacie informačné okná, ktoré hráča upozorňujú na čas strávený pri hre, koľko je v strate, alebo poskytujú všeobecné informácie, že hranie je len pre ľudí nad osemnásť rokov, že môže spôsobiť poškodenie zdravia a podobne. Tiež to ale má svoje rezervy, lebo okno sa ukáže na začiatku hrania a potom už nie. Účinné by bolo, ak by okno napríklad prerušilo hru po hodine, prípadne skôr.

Ide o opatrenia takzvaného zodpovedného hrania hazardných hier? Čo to vlastne je?

Áno, v literatúre sa používa termín nástroje zodpovedného hrania. Existujú dva myšlienkové prúdy zaoberajúce sa reguláciou hazardu. Prvý sa snaží preniesť zodpovednosť na samotného hráča, ktorý by mal vedieť, kedy, ako dlho hrať, koľko môže vsadiť a podobne. Tento prúd narába s pojmom zodpovedné hranie. Druhý prúd vychádza z pozície verejného zdravia a hovorí, že zodpovednosť by nemala byť len na hráčovi, ale má byť zdieľaná medzi hráčom, prevádzkovateľom a tými, ktorí regulujú hazardné hranie, teda štát, vyšší územný celok či obec. Tento prúd používa termíny ako nástroje minimalizácie poškodenia alebo rizík.

Ako sú na tom Slováci s patologickým hraním v porovnaní s inými krajinami?

Odhad je, že v celosvetovom meradle má nejaký významný problém s hraním 1,3 percenta dospelej populácie. Na Slovensku je to 2,2 percent. Čiže sme nad celosvetovým priemerom a v rámci Európy je prevalencia u nás pomerne vysoká.

Ako bude vyzerať budúcnosť hazardu?

Myslím si, že online hazard postupne pohltí kamenné prevádzky, ktoré už nebudú rentabilné. Mali by sme sa preto sústrediť na to, ako regulovať online hranie. Pri tom môžu byť veľmi účinné niektoré opatrenia, ktoré som spomenul.

Jana Wurstová