Možnosti tradičného boja s fajčením sa vyčerpávajú, pomôcť môže nový prístup zameraný na znižovanie rizika

Podľa výsledkov našej ankety, do ktorej sa zapojilo viac ako 21000 čitateľov, Slováci fajčia dlho, veľa a pokračujú vo fajčení hoci sú si vedomí rizík, ktoré to prináša. Prečo je tomu tak?

Viete, na problém sa nemôžete pozerať optikou zdravého človeka. Tu Ide o úplné novú kvalitu a tá sa volá závislosť. Človek, ktorý je závislý myslí a koná inak, buduje si obrane mechanizmy, ako napríklad bagatelizácia. Riziko, ktoré podstupuje si dokáže ospravedlniť.

Takže skutočne sú fajčiari schopní prestať, až keď sa u nich rozvinie vážne ochorenie?

Tvrdé dáta z praxe svedčia o tom, že len za pomoci vlastnej vôle dokážu prestať asi 3-4 percentá fajčiarov, s odbornou pomocou sa úspešnosť zvyšuje na približne 35 %, ale to je vzhľadom na negatívne dopady fajčenia stále málo. Takže, naozaj, niektorých neodradí ani, keď im diagnostikujú závažné ochorenie.

Práve strach o zdravie je hlavným dôvodom, pre ktorý sa fajčiari pokúšajú prestať, no nedokážu to. Naozaj je závislosť na fajčení silná ako heroín? Ako vlastne táto silná závislosť vzniká?

Závislosť od fajčenia, podobne ako od alkoholu je veľmi silná. Táto závislosť je dominantne psychická, aj keď po desiatich rokoch fajčenia má silný fajčiar aj veľmi výrazné fyzické prejavy pri abstinencii. Uvádza sa tiež, že po desiatich rokoch fajčenia sa nikotínové receptory menia na pseudoopiátové, preto sa niekedy nikotínová závislosť prirovnáva aj k závislosti od heroínu. Upokojujúci zážitok z nikotínu je spojený aj s tým, ako fajčiar pri fajčení dýcha. Je to relaxovanejšie dýchanie, ktoré sa niekedy prirovnáva k dýchaniu počas plávania. Nikto nepochybuje, že je určite lepšie plávať, ako fajčiť. Avšak bazén, či jazero nie sú tak ľahko dostupné ako cigarety.

Pre alkoholika, ktorý si prizná, že to nezvládol, je poslednou inštanciou liečenie. Aké možnosti má tuhý fajčiar? Mal by tiež nastúpiť na terapiu?

Závislosť od tabaku sa častejšie odbúrava farmaceutickými metódami ako psychoterapeuticky. Mnoho fajčiarov nemá problémy v osobnom živote, ktoré by sa dali riešiť v psychoterapii. Ak sa fajčiar rozhodne skoncovať s fajčením, pomôžu mu skôr medikamenty, ktoré odbúrajú jeho chorobnú túžbu po nikotíne, alebo nikotín nahrádzajú. K dispozícii máme lieky, ktoré sú schopné znižovať chuť na alkohol alebo fajčenie a predpisuje ich psychiater. Fajčiari využívajú aj rôzne neurofyziologické metódy, napríklad biorezonanciu.

Vyhľadávajú fajčiari odbornú pomoc? Zaberá to?

Áno, mnohokrát pri liečbe závislosti to bez odbornej pomoci ani nejde

Čo si myslíte o účinkoch odstrašujúcich obrázkoch na krabičkách, dokážu odradiť fajčiarov?

Myslím, že to veľmi nefunguje. A to z titulu psychologického mechanizmu bagatelizácie. To znamená, že ak sa človek stretne s niečím extrémnym a zlým, má tendenciu priveľmi ťaživú informáciu vytesniť.

No zdá sa, že neodrádzajú ani stále vyššie ceny cigariet. Aj z nášho prieskumu vyplynulo, že finančné dôvody neboli pre fajčiarov hlavnou motiváciou, aby prestali…

Myslím, že to ilustruje situáciu, o ktorej sa medzi adiktológmi (odborníkmi na oblasť závislostí, poz, red) hovorí stále častejšie a síce, že klasický prístup na boj s fajčením a všeobecne so závislosťami, ktorý je založený na zákazoch, trestaní a obmedzeniach prestáva fungovať. Jeho možnosti sa pomaly vyčerpávajú a pritom nepriniesol príliš uspokojivé výsledky. Je treba pozrieť sa pravde do očí a uvedomiť si, že nikdy nebudeme spoločnosťou bez nerestí a politika nulovej tolerancie až demonizácie závislosti už nie je aktuálna.

Preto sa stále viac do popredia dostáva nový prístup založený na znižovaní rizík a pozitívnej motivácie.

Čo to znamená?

Znižovanie rizika je moderná politika v oblasti ochrany verejného zdravia. Ide o pragmatický prístup, ktorý nie je zameraný iba na potlačovanie a prevenciu závislostí, ale jeho hlavným cieľom je znižovanie dopadov škodlivého správania –na samotných ľudí so závislosťou, ako aj na ich okolie. Začal sa uplatňovať pri riešení drogovej závislosti vo vyspelých krajinách, preto sa často používa anglický výraz „harm reduction“.

V prípade drôg sa sústreďuje na pomoc a motiváciu závislých, snaží sa im podať pomocnú ruku. V praxi ide predovšetkým o prácu v teréne s cieľom znížiť riziká úmrtí z predávkovania alebo infekčných ochorení. Naše skúsenosti potvrdzujú, že len jednoduchá výmena ihiel a striekačiek za sterilné dokáže zachrániť množstvo životov.

Ale ide aj o poskytnutie prístrešia, útočiska, či substitučnú liečbu, keď sa drogy nahrádzajú bezpečnejšími látkami a ďalšie opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom vrátiť sa do života. O to sa snažíme aj my v Občianskom združení Prima, kde už viac ako dve desaťročia pracujeme s komunitou dotknutou drogovou závislosťou.

Ako sa dá tento prístup uplatniť v oblasti fajčenia alebo iných závislostí?

Prístup znižovania škôd sa nevzťahuje len na užívateľov tvrdých drôg, ale funguje aj u príležitostných užívateľoch a takisto aj v prípade fajčenia a alkoholu.

V prípade fajčenia to znamená poskytnúť fajčiarovi adekvátnu náhradu, ktorá mu škodí menej, resp. ktorá je v danom čase z dostupných možností najmenej škodlivá. Samozrejme, najlepšie je nefajčiť vôbec. Ale ak už človek fajčí a nedokáže prestať, nech zníži riziko pre seba aj pre svoje okolie.

V tejto súvislosti sa veľa hovorí o nových elektronických zariadeniach, ktoré uvoľňujú nikotín v čistejšej forme ako je tomu v prípade horiacich cigariet. Existujú však uspokojivé dôkazy, že sú tieto novinky naozaj menej škodlivé?

Treba si uvedomiť, že hlavnou príčinou zdravotných problémov z fajčenia nie je samotný nikotín. Hoci vyvoláva silnú závislosť, nespôsobí vám rakovinu pľúc. Nenachádza sa ani na zozname rakovinotvorných látok medzinárodnej agentúry na výskum rakoviny pri Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Tým rozhodne nechcem nabádať k jeho konzumácii, najmä tým, ktorí mu ešte nepodľahli, odporúčam držať sa od neho čo najďalej.

Faktom ale je, že ochorenia spôsobuje historicky zaužívaný spôsob konzumácie nikotínu, ktorým je vdychovanie dymu z horiaceho tabaku. Práve pri jeho spaľovaní sa totiž uvoľňujú všetky tie škodlivé chemikálie, ktoré fajčiar vdychuje. Pri zariadeniach, ktoré nehoria je toto riziko logicky nižšie. Cigarety sú rozhodne najväčším zlom.

Stojí za zmienku, že až 54 percent fajčiarov zapojených do nášho prieskumu si myslí, že nové nikotínové výrobky sú rovnako škodlivé ako cigarety. Čo je za tým možné vidieť zo psychologického hľadiska?

Je za tým oveľa viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V prvom rade je to sila návyku, zároveň nedôvera, skepsa, zmätenosť, ovplyvnenie názormi ľudí v okolí.

Netreba tiež zabúdať na charakter Slovenska. Informovanosť bude určite lepšia vo väčších alebo aj menších mestách, kde ľudia nasledujú nové trendy viac-menej automaticky, sú s nimi konfrontovaní v práci, medzi známymi, cestujú po svete. Toto však nie je obraz celého Slovenska.

U nás, žiaľ, máme veľké pásmo chudoby a nezamýšľame sa nad tým, čo sa deje na malých zastrčených dedinkách, kde je jediným spôsobom ventilácie vypiť si alebo si v záhrade pofajčiť. Lebo všetky ostatné veci, ktoré robia život radostným, sú nedostupné kvôli zlej infraštruktúre, hypotéke, mnohodetnej rodine či nedostupnému cestovaniu. Tu vzory chýbajú, vládnu dlhodobé návyky a predsudky. Cigareta môže stále pre niektorých ľudí znamenať prejav „chlapáctva“,či „frajeriny.

Nemala by sa teda zlepšiť informovanosť o nových alternatívach a rozdielnych rizikách v porovnaní s cigaretami?

Prístup k informáciám nie je na vysokej úrovni, donedávna sme neboli pokrytí ani internetom, nie každý si vie zaplatiť dáta v mobile. Zvýšenie povedomia a edukácia o rizikách fajčenia by sa určite pozitívne dotkla najmä nízkopríjmových skupín s nižším vzdelaním, ktoré sú závislosťou dotknuté najciteľnejšie.

Fungujú na fajčiarov náplaste a iné voľnopredajné náhrady nikotínu? Ako by ste ich porovnali so spomínanými zariadeniami?

Fajčenie je komplexnejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Má aj veľmi silný spoločenský rozmer, fajčiari sú súčasťou určitej skupiny v práci, v rodine, medzi známymi, sú zvyknutý „niečo“ držať v ruke, vdychovať. To sú ďalšie dôvody, pre ktoré fajčiara tak ľahko od cigariet neodtiahnete.

Preto, zariadenia, ktoré aspoň vzdialene pripomínajú cigaretu, no znižujú zdravotné rizika, môžu fajčiarom poskytnúť uspokojivú náhradu. Už tento prvý krok je zo zdravotného hľadiska úspechom, no ďalší cieľ by mohol byť, skúsiť prestať úplne.

No je tu aj veľká skupina tých, ktorí nad tým vôbec neuvažujú, čiže takto sa aspoň chránia, to je v podstate princíp harm reduction. V prípade náplastí na pohľad sociálny rozmer nefunguje, to ale neznamená, že nemôžu pomôcť jednotlivcom so silnou voľou a odhodlaním prestať.

Vladimír Tošovec