Ak sa nezmení prístup Slovákov k alkoholu, fajčeniu a cukru, zdravotný systém môže skolabovať

Podľa expertov je potrebná zmena v myslení ľudí tak, aby sa sami vyhýbali rizikovému správaniu, ktoré nielenže ohrozuje ich zdravie, ale zaťažuje aj systém verejného zdravotného poistenia zbytočnými nákladmi. Tam, kde nie je možné radikálne zmeniť životný štýl, je pre individuálne i verejné zdravie prínosné znižovať riziká, teda minimalizovať škody.

Najväčšiu váhu má naše správanie

„Alkohol, cigarety a cukor sú tri fenomény, s ktorými, keď sa dobre nevysporiadame, tak budeme mať neudržateľný zdravotný systém. Nebudeme schopní ho ufinancovať,“ upozornil predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR Marek Krajčí (OĽANO) s tým, že preto treba tieto oblasti dobre regulovať.

Nadviazal tak na tieňového ministra zdravotníctva za SaS Tomáša Szalaya. Ten totiž pripomenul, čo v skutočnosti ovplyvňuje zdravie. „Zdravotníctvo tvorí sotva 15 až 20 percent. Najväčšiu váhu má naše vlastné správanie. Hlavné faktory sú alkohol, cigarety a sladkosti,“ uvádza Szalay, ktorý si vie predstaviť hamburgerové dane a dane zo sladených nápojov. Zasadil by sa aj o reguláciu „dia kútikov“, ktoré dnes ponúkajú horšie či nebezpečnejšie potraviny ako tie, ktoré ako dia označené nie sú.

Podľa Andrei Letanovskej, podpredsedníčky strany Demokrati, je pre ľudí ťažké úplne sa zbaviť zlozvykov, preto existujú projekty harm reduction (znižovania škôd, pozn. red.) „Je to istým spôsobom prekrývanie zlozvyku iným. Avšak videla som štúdie, z ktorých vyplýva, že nielen nahradíte škodlivý návyk menej škodlivým, ale získate aj oveľa väčšiu kontrolu nad spotrebou nejakej škodlivej látky a nad spôsobom správania,“ hovorí.

Ako na fajčenie

Slovensko sa podľa expertov potrebuje posunúť od nulovej tolerancie k realistickej politike znižovania negatívnych dopadov na zdravie. V klasických cigaretách nastáva proces spaľovania a ten je zodpovedný za veľmi negatívne dopady na zdravie, splodiny horenia napríklad vedú až k rakovine pľúc. Alternatívne produkty, ako sú elektronické cigarety či zahrievaný tabak, majú riziká drasticky nižšie.

„Na Slovensku je veľmi ťažké chcieť od ľudí prestať fajčiť,“ opisuje A. Letanovská na príklade svojej matky. „V 15 rokoch fajčila jednu, dve krabičky a celý život to postupne znižovala. Keby som jej povedala, že nesmie, asi radšej bude chorá alebo zomrie. Nebola schopná prestať ale dnes je na zahrievanom tabaku a ja ju považujem za nefajčiarku. Je ľahká astmatička, ale cvičí, je veľmi aktívna. Takto sa udržuje, zvládne cvičiť, vôbec ju to nelimituje, nemá žiadne astmatické ťažkosti,“ popisuje rodinnú skúsenosť. „Je to komplexná téma a keď sa na ňu nepozrieme detailne a s porozumením celého kontextu, môžeme skôr uškodiť povrchnými rýchlymi opatreniami,“ pokračuje Letanovská.

Na predpis?

Ak nižšie riziko alternatívnych produktov preukážu vedecké štúdie, mali by mať podľa diskutujúcich lekári možnosť predpisovať fajčiarom takéto alternatívy. Cesta k takejto praxi ale bude ešte zdĺhavá, pretože vyžaduje zmenu prístupu k závislostiam a vytvorenie priestoru pre zdravotné poisťovne.

„Slováci si najprv museli prejsť filozofiou tzv. nulovej tolerancie, ktorá sa u nás teraz tak trošku udomácňuje v zmysle všetko alebo nič,“ mieni Monika Kolejáková, členka predsedníctva KDH – strany, ktorej mottom programu je „dlhší zdravý život“. „Je to taká necitlivosť. Potrebovali by sme sa dostať z vulgárnej polohy všetko alebo nič, do pozície, že pre každého je určené niečo iné.“

Pokiaľ podľa nej štúdie ukážu, že napríklad bezdymové tabakové produkty majú potenciál ušetriť výdavky verejného zdravotného poistenia, pretože ľudia predídu rakovine alebo iným komplikáciám, malo by význam zaradiť ich do rovnakého systému posudzovania ako poznáme pri liekoch.

Podľa Mareka Krajčího sú bezdymové tabakové výrobky dvojsečná zbraň. „Na jednej strane je to výhodné pre tých, ktorí fajčia dymové varianty a majú možnosť prejsť na nedymové formy a teda tú závislosť na nikotíne presunúť do menej škodlivého variantu. Avšak problém je, že žiaľ súčasná mládež, keďže to nebolo regulované, masívne prechádza na alternatívne formy nikotínovej závislosti – žuvací tabak a iné výrobky. Preto aj Európska komisia navrhuje reguláciu a zákaz príchutí,“ pripomína Krajči. Aj v Národnej rade je teraz návrh poslankyne Zuzany Šebovej (Sme rodina) na reguláciu, ktorá zamedzí voľnému prístupu k nedymovým formám nikotínu, ktoré následne vyvolávajú závislosť.

Znižovaniu rizík je naklonená aj Zuzana Dolinková, podpredsedníčka a expertka na zdravotníctvo strany HLAS – SD. „Ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie, sú zodpovední, navštevujú pravidelne preventívne prehliadky, by mali byť nejakým spôsobom odmeňovaní, pretože tak znižujú do budúcna výdavky na zdravotnú starostlivosť za seba ako osobu. Musíme k tomuto viesť deti od malička,“ dopĺňa. Niektorí ľudia sa podľa Dolinkovej ale snažia oklamať sami seba aj systém, napríklad tým, že pred preventívnou lekárskou prehliadkou istý čas nefajčia alebo zdravšie jedia, ale po návšteve lekára sa zase vracajú do starých koľají.

Tomáš Szalay uvádza užitočný „zlepšovák“ z Južnej Afriky, kde zdravotná poisťovňa ponúka chytré hodinky za mesačné splátky. „Každú jednu splátku poistencovi odpustia v prípade, že hodinky zaznamenajú aktivitu, napríklad že človek cvičil 4 dni v týždni a odrobil si tak svoju splátku. „Brutálnym spôsobom zvýšili zapojenie pacientov, ktorí, keď už majú hodinky, nechcú o ne prísť. Ľudia sa strašne neradi vzdávajú toho, čo už majú,“ usmieva sa Szalay.

Chýbajú dáta

Podľa A. Letanovskej sa prínos projektov na znižovanie škôd v našich podmienkach zatiaľ nedá zhodnotiť pre chýbajúce dáta. „Zber dát o tom, ako sa ľudia správajú, je veľmi cenný na to, aby sme problémy vedeli riešiť cielene. Treba na to kvalitnú telemedicínu a spracovanie dát, aby sme videli, či to má efekt nielen na zdravie, ale aj na dlhodobé financovanie. Umelá inteligencia by vedela zhodnotiť zdravotné a ekonomické efekty, ale ešte tam nie sme, pretože to vyžaduje investície a ich osoh by bol viditeľný za veľmi dlhý čas,“ podotkla.

Vladimír Tošovec, SITA