Fajčiari sú pre vládu ako bankomat

O koľko by ceny mali vzrásť tento krát, zatiaľ vláda neinformovala, no dá sa očakávať, že znova nepôjde len o jednorazový krok a ceny porastú viac rokov po sebe.

Maskované úmysly

Daň uvalená na spotrebu tabaku by mala slúžiť na odrádzanie od fajčenia a tiež napomáhať riešeniu zdravotných dopadov tohto zlozvyku. Ibaže tak to nie, vlády začali tabak zdaňovať dávno predtým, ako boli známe jeho škodlivé účinky. V praxi tak táto daň, podobne ako aj ostatné spotrebné dane slúži najmä na krytie vládnych výdavkov.

„Skutočným cieľom zvyšovania spotrebných daní je zvyšovanie všeobecných príjmov štátnych pokladníc Výnos sa nepoužíva na sanáciu problému kvôli ktorému sa vyberajú – napr. liečenie zdravotných problémov,“ upozorňujú analytici z Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Zvyšovanie daní z tabaku je bežnou praxou naprieč celou EÚ. Vo väčšine krajín už ich miera dosiahla 70-80 % z ceny krabičky a podľa nastavených daňových kalendárov budú rásť aj v najbližších rokoch. Miera fajčenia v EÚ však stále dosahuje viac ako 20 % a situácia nie iná ani na Slovensku.

Istý príjem

Fajčiari predstavujú pre štátny rozpočet istotu príjmu, preto pri snahe zakryť diery v rozpočte sú vždy prví na rane. Podľa prognóz rezortu financií by mal štát len tento rok na spotrebnej dani z tabaku vybrať približne 960 miliónov eur. Vyzbierať peniaze od fajčiarov je ľahšie, ako napríklad hľadať úspory na platoch štátnych zamestnancov.

Len máloktorý fajčiar totiž dokáže prestať. Potvrdzujú to aj výsledky nášho prieskumu na vzorke viac ako 21 000 čitateľov v rámci projektu Závislí na zdraví. Až dve tretiny súčasných fajčiarov zapojených do ankety uviedlo, že sa už pokúšalo prestať, no neuspeli ani opakovane.

A to aj napriek tomu, že sú si vedomí zdravotných rizík, ktoré fajčenie prináša. Z ďalších údajov, vyplýva, že takmer 60 % slovenských fajčiarov holduje svojmu zlozvyku už viac ako desať rokov a tretina dokonca dlhšie ako 20 rokov.

Nízku úspešnosť snahy fajčiarov o abstinenciu potvrdzujú aj skúsenosti z praxe s odvykaním. „Z vlastnej vôle dokážu prestať len asi 3-4 percentá fajčiarov. S odbornou pomocou sa úspešnosť zvyšuje na približne 35 %, ale to je vzhľadom na negatívne dopady fajčenia stále málo,“ hovorí odborníčka na závislosti, klinická psychologička, Barbora Kuchárová.

Dopady na ľudí z nízkym príjmom

Zatiaľ čo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou príjmy vlády z tabaku čoskoro presiahnu miliardu eur, zhruba milión fajčiarov na Slovensku musí počítať, s tým, že ich príjmy výrazne klesnú.

Slovensko malo v júni najvyššiu infláciu v celej eurozóne, obchodníci hovoria o to, že ľudia v snahe ušetriť obmedzujú svoje nákupy, no pre fajčiarov sú cigarety tovarom dennej spotreby. V priemere, podľa nášho prieskumu minú na svoj zlozvyk takmer 100 eur mesačne.

Fajčenie je pritom doménou predovšetkým ľudí s nižším príjmom, Zdražovanie tak pocítia najmä obyvatelia v regiónoch, kde príjmy zďaleka nedosahujú takú výšku, ako vo veľkých mestách a najmä v Bratislave, kde ministerstvo financií kreslí svoje daňové plány.

„U nás, žiaľ, máme veľké pásmo chudoby a nezamýšľame sa nad tým, čo sa deje na malých zastrčených dedinkách, kde je jediným spôsobom ventilácie vypiť si alebo si pofajčiť na záhrade. Lebo všetky ostatné veci, ktoré robia život radostným, sú nedostupné. Kvôli zlej infraštruktúre, hypotéke, mnohodetnej rodine či nedostupnému cestovaniu,“ konštatuje B. Kuchárová.

Diskusia beží

Ministerstvo financií zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku obhajuje tým, že táto daň nezasahuje prácu a neznižuje ekonomickú aktivitu. Podľa analytikov je však spôsob jej nastavenia a výberu nespravodlivý, pretože štát neustále počíta s rastom príjmov od vybranej skupiny spotrebiteľov a prenáša tak na ňu stále vyššiu záťaž.

„Myslíme si, že selektívny prístup k daňovej politike je nespravodlivý a dominovať by mala naopak zdravotná stránka zdaňovania. Na to, by ale najprv museli byť dostupné analýzy vývoja spotreby tabakových výrobkov. Takáto analýza by mala rozlišovať škodlivosť jednotlivých produktov,“ konštatuje INESS v rámci verejnej diskusie k návrhu.

INESS napríklad upozorňuje, že kvôli absencii spaľovania v bezdymových tabakových produktoch, či elektronických cigaretách sa pri ich spotrebe znižuje vystavenie škodlivým účinkom a tiež prakticky zaniká pasívne fajčenie.

„V súčasnom daňovom nastavení je výrazná disproporcia zdaňovania menej škodlivých bezdymových výrobkov. Z tohto dôvodu by mala sadzba dane na bezdymové výrobky klesnúť v súlade s princípom ‚harm reduction‘ (znižovanie rizika, pozn. red.),“ dodáva INESS, ktorý tiež navrhuje naviazanie výnosov dane z tabaku na financovanie zdravotníctva.

Jednoduché „presťaň“ nestačí

Inštitút moderného spotrebiteľa (IMS) zasa upozorňuje, že hoci by to bolo ideálne, veľa ľudí neprestane fajčiť ani pri vytrvalom zvyšovaní spotrebnej dane. „Nemôžeme ignorovať, že niektorí ľudia s konzumáciou nikotínu nevedia či nechcú prestať. Ak fajčiarovi povieme, že jediný spôsob, ako si zlepšiť svoje zdravie je prestať, nepresvedčíme všetkých.“

Preto je aj podľa IMS dôležité opatrenia na obmedzovanie fajčenia kombinovať so znižovaním rizika, čo v praxi znamená odporúčať fajčiarom, aby prešli na menej škodlivé výrobky. Nastavenie dani pritom podľa IMS môže zohrávať dôležitú úlohu.

Vládny analytik: Je potrebné to vyčistiť

Nastavenie daní by mohlo odrážať rozdiely v škodlivosti rôznych výrobkov aj podľa analytika Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií, Juraja Šuchtu.

„Je dôležité pri zdaňovaní cigariet skúsiť trošku vyčistiť štartovaciu čiaru a zohľadniť, akým spôsobom škodia zdraviu. Toto ešte dnes nemáme, ale ak existujú informácie o tom, ako jednotlivé tabakové výrobky škodia zdraviu, tak je dobre tú štartovaciu úroveň zdanenia nastaviť,“ uviedol J. Šuchta v diskusii o ozdravovaní verených financií na TA3.
Vladimír Tošovec, SITA