Odborníci: Väčšina fajčiarov umiera na decht, nie pre závislosť na nikotíne

Prečo je fajčenie škodlivé? Čo na cigaretách ľudí zabíja? Ako s touto neresťou prestať? Majú nehoriace alternatívny zmysel? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedala trojica odborníkov a bývalý fajčiar v diskusii so Zlaticou Puškárovou zameranej na závislosť na fajčení.

Vo videoštúdiu denníka SME sa stretli: Jindřich Vobořil, národný protidrogový koordinátor ČR, Ľubomír Okruhlica, hlavný? odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre závislosti, Marián Šóth, praktický lekár pre dospelých a Nicolas Lačný, bývalý fajčiar.

Z tuhých fajčiarov odborníci na závislosť

Väčšina z hostí Zlatice Puškárovej boli v minulosti fajčiarmi, niektorí dokonca poriadne tuhými. Ľubomír Okruhlica spomína na obdobie, kedy fajčil šesťdesiat cigariet denne.
„Som z generácie lekárov, ktorí fajčili na klinike, v práci, s pacientmi v rámci zlepšenia vzťahov a komunikácie. Vtedy sme už o následkoch fajčenia vedeli, no neprikladal sa tomu veľký význam. Postupom rokov, keď pribúdalo tragických prípadov, sa od toho upustilo a aj ja som prestal fajčiť zo dňa na deň,“ vysvetlil.
Jindřich Vobořil prvýkrát vyskúšal cigaretu v siedmich rokoch, v dvanástich už fajčil tridsať denne. Prestať sa mu podarilo v osemnástke.
Vysokoškolák Nicolas Lačný začal fajčiť na strednej škole, pretože , ako sám povedal, bolo to veľmi trendy. „Kto v škole cez veľkú prestávku nešiel fajčiť, akoby ani neexistoval.“ S fajčením prestal po tom, ako obmedzil kontakt s tými, ktorí ho k fajčeniu nabádali. „Nebolo to jednoduché, nikotín mi chýbal, ale ak má človek dobrú motiváciu a presvedčí sám seba, že je to potrebné, dá sa to.“

Pomohla európska kampaň aj zdražovanie cigariet

Podľa prieskumu fajčí na Slovensku 26 % dospelej populácie. Napriek tomu, že toto percento dlhodobo klesá, zároveň sa znižuje veková hranica, kedy deti prvýkrát fajčenie skúsia. Podľa Ľubomíra Okruhlicu sú zmeny v počte fajčiarov veľmi dynamické.
„Z prieskumov vyplýva, že od vtedy, ako Európska únia obmedzila reklamu tabakových výrobkov a zosilnila kampaň proti fajčeniu, zaznamenávame pokles v počte fajčiarov,“ povedal s tým, že obrázky na cigaretových škatuľkách znázorňujúce zdravotné dôsledky fajčenia pomohli sčasti tiež, ale viac podporili dopyt po krytoch na cigaretové škatuľky, ktoré ľudia začali používať, aby tieto obrázky nevideli.
Jindřich Vobořil je k účinnosti európskej regulácie skeptickejší, za najúčinnejšie považuje zvyšovanie cien tabakových výrobkov.
Podľa jeho slov je Česká republika krajinou s najvyšším počtom fajčiarov do 16 rokov a najviac mladých ľudí, ktorí majú skúsenosť s pravidelnou intoxikáciou alkoholom do 16 rokov.
Upozornil aj na kombinovanie alkoholu a fajčenia, ktoré je zo zdravotného hľadiska mimoriadne nebezpečné. Alkohol totiž ešte znásobuje účinky nikotínu a napomáha jeho lepšiemu vstrebávaniu.
„Problém je to najmä u detí do 16 rokov, pretože štúdie ukazujú, že ak pravidelne požívajú niektorú z týchto návykových látok, prípadne ich kombináciu, riziko, že sa u nich rozvinie závislosť, je až osemnásobne vyššia ako u iných ľudí. Skoré užívanie tabaku alebo alkoholu je vstupnou bránou k ďalším drogám,“ povedal.

Starší a chorí sa už liečiť nechcú

Podľa Mariána Šótha, praktického lekára pre dospelých, nemajú všetci pacienti rovnakú túžbu liečiť sa zo závislosti na fajčení.
„Ľudia v strednom veku častejšie deklarujú snahu prestať fajčiť. Staršia generácia, ktorá už často trpí aj ochoreniami v dôsledku fajčenia, túto tendenciu nemá. V mnohých prípadoch je to už možno aj zbytočné, lebo niektorí fajčiari, napríklad onkologickí pacienti, už prešvihli čas, kedy sa dali negatívne dôsledky fajčenia na ich zdravie zvrátiť,“ vysvetlil.
Ženy to majú v odvykaní podľa jeho slov o niečo jednoduchšie v tom, že pre mnohé je tehotenstvo okamžitým a radikálnym impulzom na skoncovanie s fajčením. Pri mužoch je silným impulzom na skoncovanie s fajčením prekonanie infarktu. „Stimul strachu je veľkým medzníkom pre mnohých fajčiarov,“ doplnil.
Dôležitú úlohu v snahe skončiť s fajčením zohráva aj všeobecný lekár, jeho úlohou je komunikovať s pacientom, ktorý chce prestať fajčiť. „Vypočuť si názory a pohnútky a odporučiť možnosti. Samozrejme, najlepšie je prestať fajčiť úplne. Pokiaľ však pacient nie je v tomto úspešný, je možné odporučiť psychologickú pomoc, prípadne ho nasmerovať na menej škodlivé alternatívy,“ priblížil Šóth.

Alternatívy k fajčeniu – áno či nie?

V ostatných rokoch sa čoraz viac dostávajú do popredia nové alternatívy fajčenia, názory na ne sa rôznia. Odborníci sa zhodli, že hoci nedokážu každého fajčiara priviesť k abstinencii, ich užívanie môže výrazne zmierniť zdravotné dôsledky, ktorými trpia fajčiari klasických cigariet.
„Treba povedať, to, čo my odborníci považujeme za samozrejmosť, že ľudia najčastejšie umierajú na decht. Až 90 percent poškodení je spôsobených spaľovaním tabaku a papierika cigarety,“ vysvetlil Jindřich Vobořil a doplnil: „Nikotín ako taký, je, samozrejme, návyková látka, ale v čistej forme nie je karcinogénny.“
Podľa jeho slov práve z tohto dôvodu je pre ľudí, ktorí nedokážu prestať fajčiť úplne, lepšie prejsť na alternatívy, ktoré proces horenia odbúrali.
Podľa Ľubomíra Okruhlicu, však napríklad v prípade elektronických cigariet nie sú zdravotné dopady zatiaľ dostatočne preskúmané. Niektoré štúdie na zvieratách ukazujú, že môžu mať aj negatívny dopad. „Samozrejme nižší ako klasická cigareta, ale napriek tomu nie sú tieto náhrady zo strany lekárov odporúčané v procese liečby závislosti od fajčenia cigariet,“ povedal.
Existujú podľa neho štúdie, ktoré preukázali že sa fajčiarom pomocou alternatív darí prestať, no takisto sú štúdie, podľa ktorých sa bývalí fajčiari neskôr vracajú k cigaretám.
Vo svete podľa neho existujú štandardy, ako prestať fajčiť, a to je napríklad kombinácia farmaceutických náhrad nikotínu s psychologickou pomocou.
Marián Šóth si myslí, že všetko má svoje výhody a nevýhody. „Netreba podľahnúť dezinformáciám o alternatívach, čo všetko škodí a ako škodí. Ak chceme človeka posunúť do zdravšej etapy života, musíme podstúpiť aj to, že to nebude úplne štandardné a úžasné, ale sa mu snažíme pomôcť. Ak mu pomôže prestať fajčiť alternatíva, tak sme vyhrali.
Ak budeme rozmýšľať len nad nevýhodami, tak mu nepomôžeme vôbec,“ povedal.
Relevantné Informácie o alternatívach nemal ani Nicolas Lačný, bývalý fajčiar, ktorý prešiel z cigariet na zahrievanie tabaku. „Keď som sa snažil prestať fajčiť, tieto alternatívy ešte len prichádzali na trh. Pre našu generáciu vtedy nebol žiadny plán B, odporúčanie bolo len prestať fajčiť. Pre nás to teda bolo – buď to skúsime, alebo zostaneme ďalej fajčiť. V mojom prípade to určitý zmysel malo, bola to pre mňa barlička, ktorá mi pomohla zbaviť sa cigariet,“ vysvetlil.
Diskutujúci tiež napríklad odmietli mýtus, že sa z batérii elektronických cigariet uvoľňujú ťažké kovy.

Švédsky model inšpiruje

Jindřich Vobořil vidí veľkú nádej v takzvanej švédskej ceste. Táto škandinávska krajina sa vydala cestou znižovania rizika a podiel fajčiarov je tam dnes iba 5 percent. Je to podľa neho tým, že veľa ľudí užíva rôzne alternatívy – farmaceutické výrobky, ale aj alternatívy, ktoré sú produktmi tabakového priemyslu, napríklad snus, bezdymový tabakový výrobok, ktorý sa užíva ústne. Švédi preto zaznamenali výrazný pokles zdravotných dopadov fajčenia.
„Z tohto pohľadu je švédsky model účinný a pokles napríklad kardiovaskulárnych ochorení v určitom veku o osemdesiat percent sú neuveriteľné čísla. Aj je to vďaka tomu, že prevažná časť populácie už nefajčí, ale užívajú tieto náhrady,“ vysvetlil český odborník s tým, že ide nielen o ľudí, ktorí na alternatívy prešli, ale aj tých, ktorí s nimi začali namiesto klasických cigariet.
„Je tam veľký trend užívania týchto „sáčkov“ aj mladými ľuďmi a hokejistami – bohužiaľ. Ale je to politika, ktorej hovoríme Harm reduction (minimalizácia škôd) a realita je taká, že nie každý dokáže abstinovať a zároveň nie všetci nebudú experimentovať a v tomto prípade sú alternatívy dobrým riešením,“ myslí si.
Doplnil aj príklad zo života. „Moja staršia dcéra (22) prišla domov s IQOS-om, ale „ja som si všimol, že predtým mala tie papieriky. Dcéra je vrcholová športovkyňa, takže keď som si zvážil, či si má radšej baliť tabak, tak som jej odporučil, aby možno prešla ešte aj na e-cigaretu.“
So svojím kolegom sčasti súhlasí aj Ľubomír Okruhlica, rovnaký názor má napríklad na snus, ktorý je veľmi rozšírený v spomínanom Švédsku. Nestoja za ním veľké tabakové monopoly a na európskom trhu sa mu dosiaľ nepodarilo presadiť.
„Švédsko má najnižší výskyt rakoviny pľúc, naozaj to tam funguje. Dokonca ani rakovina ústnej dutiny sa nepreukázala a majú tam veľmi vysokú dobu dožitia a aj málo zdravotných komplikácií.,“ povedal slovenský expert.
Pozitívnym efektom je alternatív je podľa neho aj výrazne limitované sekundárne fajčenie, ktoré ročne vo svete zabije až 600-tisíc ľudí.

Sloboda jedného vs. práva iných

Nicolas Lačný hovorí, že fajčenie je každého osobná vec, Okruhlica namieta, že fajčenie je aj kolektívnym problémom, pokiaľ hovoríme o solidárnom zdravotnom poistení.
„Fajčiari v produktívnom veku čerpajú oveľa viac práceneschopnosti, využívajú služby lekárov a zdravotné poistenie sa oveľa viac redistribuuje na fajčiarov ako na nefajčiarov,“ vysvetlil.
Riešením by podľa neho mohla byť bonifikácia zdravo žijúcich poistencov, teda ľudí, ktorí nefajčia, nepijú alkohol a podobne. Sankcionovanie fajčiarov nepovažuje za správnu cestu.