Vaše inšpiratívne príbehy: Ako sa mi podarilo zbaviť sa závislosti

Mám 36 rokov a môj boj so závislosťou od alkoholu a liekov trval dlho. V osemnástich rokoch som začal viac a častejšie piť alkohol. Zo začiatku to boli dve či tri pivá.

Keď mi zomrela mama, veľmi ťažko som to znášal a úzkosti som riešil liekmi proti depresii a alkoholom. Počas dní, keď som pil, mi bolo dobre, bez alkoholu som sa cítil stále horšie, depresie boli silnejšie ako inokedy.

Bez práce a bez peňazí
Postupom času som predal po matke byt a chodieval som každý deň po baroch. Trvalo to približne dva roky a skoro všetky peniaze som prepil.

Pre moju závislosť som nechodil do práce, nechcelo sa mi a nevládal som.

Po čase sa mi narodil syn a vtedy som si povedal, že prestanem piť. Vydržal som asi mesiac. Bol to veľmi ťažký boj, ktorý som nakoniec aj tak nezvládol. Navštívil som psychiatra a bol som aj niekoľkokrát hospitalizovaný, vždy však bez úspechu.
Podmienkou na vyliečenie zo závislosti bola suchá domácnosť, čo u nás neexistovalo, pretože aj môj otec, s ktorým sme žili, bol tiež alkoholik.

Moji kamaráti boli tiež všetci závislí od alkoholu a naša partia sa stretávala vždy len v bare. Moja závislosť prerástla do takej miery, že som denne vypil aj pätnásť pív a k tomu nejaké poldeci tvrdého alkoholu. Mal som pocit, že mi postupne odchádza rozum a bol som agresívny.

Koniec láske aj vzťahom
Každé ráno po zobudení mi prvá vec napadla, že čo budem piť. Bol to môj program na celý deň.

Svokrovci, ku ktorým sme sa presťahovali, moje správanie nechceli tolerovať. Nečudo, mal som s ich dcérou dieťa, nechodil som do práce a ešte k tomu každý deň som bol opitý.

S partnerkou som sa hádal a vždy po hádke som to riešil alkoholom. Bez alkoholu som mal ťažké depresie, ktoré vyústili do pokusu o samovraždu. Po ňom ma hospitalizovali na psychiatrii, kde som strávil mesiac a odtiaľ som išiel na protialkoholické liečenie.

Tam som sa za dva mesiace ako dal dokopy, podstúpil som rôzne terapie a bral som lieky.

Z liečenia som prišiel presvedčený, že problém s alkohol mám za sebou.
Dvakrát do tej istej rieky…

Ale nebolo to tak. Mal som slabú vôľu a po čase som zase začal chodiť po krčmách a popíjať nealkoholické pivo. To znovu naštartovalo moju závislosť a postupne som znovu prešiel na klasické pivo, neskôr aj tvrdý alkohol. Spadol som do tej istej pasce – popíjanie, kamaráti, bary.

Moja partnerka to už odmietala tolerovať a rozišla sa so mnou.

Vtedy som začal piť ešte viac a partnerke som znepríjemňoval život. Vyhrážal som sa jej a chodil k nej domov a robil neporiadok.

Jedného dňa na mňa podala trestné oznámenie a skončil som vo väzbe. Tam som ľutoval, čo som všetko spravil. Nakoniec ma odsúdili za nebezpečné vyhrážanie.
Po 17 mesiacoch ma pustili domov. Moja prvá myšlienka po prepustení bola na alkohol. Bol som zase na začiatku. Trvalo to dlho, až som sa jedného dňa zobudil a spýtal sa sám seba, či mi stojí alkohol za to. Nestál.

Našiel som si prácu, novú partnerku a začal som nový život. Pravidelne som chodil k psychiatrovi, ktorého už nemusím navštevovať štyri roky. Depresie zmizli bez liekov.

Poučenie a výstraha
Môj minulý život je pre mňa veľkým ponaučením a budem ním trpieť aj naďalej. Pre alkoholizmus mám totiž naštrbené zdravie, vysoký krvný tlak a problémy so srdcom.

Dnes už viem, že každý závislý človek by mal vyhľadať pomoc a hovoriť o svojom probléme.

Dôležité je neprestať pracovať. Mne fyzická práca veľmi pomohla, je to najlepší liek.

Samozrejmosťou je ukončenie vzťahov s ľuďmi, ktorí nás v závislosti podporujú, ukončiť staré priateľstvá, ktoré nás ťahajú naspäť.

Môžem povedať, že nie je nad to ráno sa zobudiť s pocitom, že mi je dobre, nemám depresie, stavy úzkosti a fyzické ťažkosti.

Ja už nepijem šesť rokov.

(Roman)