V rámci projektu Závislí na zdraví prinášame sériu čitateľských príbehov o úspešnom boji so závislosťou.
Toto je príbeh jedného úžasného pána učiteľa Jána, ktorý vyhral svoj boj s alkoholom a dokonca neskôr aj s fajčením. Píšeme ho spoločne – hrdina – môj otec Ján a ja, jeho dcéra.
Keďže môj otec má už 71 rokov, je typický dôchodca na dedine, žiadny počítač, starodávny mobil, žiadny mail… Píšeme spolu a spomíname na časy náročné, silné, dojímavé, stresujúce, bolestivé a dnes sa zdá, že neuveriteľné.
Otec bol hlboko uznávaný a obľúbený človek v našej dedine. Pred rokmi mal ťažký úraz, ktorý zrejme spustil jeho závislosť.
Na moje detstvo si veľmi ani nechcem spomínať, dni plné strachu, obáv, agresivity, kriku a ťažkých chvíľ.
Závislosť ho pohltila úplne celého, zničila jeho postavenie, zamestnanie, našu rodinu a najmä jeho samého.
Po náročných rokoch prehovárania sa nám podarilo dostať ho k odbornej pomoci. Zamestnávateľ mu dal podmienku – výpoveď alebo nástup na liečenie.
„Pomôžeš mi? Zoberieš ma zajtra k doktorovi?“ spýtal sa ma. Na tieto slová, jeho tvár a pohľad nikdy nezabudnem. Na druhý deň som začala konať. Liečebne boli úplne plné a veľmi nám pomohla pani doktorka z psychiatrie.
Môj otec nastúpil na trojmesačnú liečbu v Sučanoch, kde sa doslova znova narodil za odbornej pomoci všetkých lekárov, psychiatrov, psychoterapeutov, množstva rozhovorov, terapií a najmä vďaka svojmu presvedčeniu, odhodlaniu, pevnej vôli a trpezlivosti.
Do cestovnej tašky na liečenie som mu pribalila fotografie dvoch malých vnúčat, ktoré už vtedy mal. Jeho túžba žiť bola silnejšia ako závislosť.
Po liečení nasledovali roky strachu z opätovného spadnutia do starých koľají. On to ale dal. Nezačal znova piť a dokonca po pár rokoch a prekonaní pľúcnej choroby prestal aj fajčiť. Nekonečne mu ďakujem zato, že je dedo pre moje tri vlastné deti a ďalšie tri bratove ratolesti.
Myšlienka poďakovať mu pred celým svetom a povzbudiť aj iných závislých ma sprevádzala niekoľko rokov. Pozvala som ho preto do relácie Pošta pre Teba. Myslel si, že ho pozvali jeho bývalí žiaci a nič netušil. Bol to silný zážitok nielen pre neho, ale pre celú našu rodinu.
Verila som, že sila príbehu bude povzbudením pre mnohých závislých s odkazom, že vždy je ešte nádej a netreba sa vzdávať.
Už to bude pomaly dvadsať rokov, čo abstinuje a aj napriek tomu každý týždeň navštevuje klub abstinujúcich alkoholikov. Nikdy to nie je zbytočné udržiavať sa v „kondícii“ a rozprávať sa o tom…
Tiež som učiteľka a zároveň koordinátorka v boji proti závislostiam. Absolvovala som množstvo školení a podujatí, v našej škole organizujem exkurzie a odborné diskusie v liečebni na Prednej Hore nielen pre žiakov, ale aj pre celý kolektív zamestnancov. Pred závislosťami, ktoré nás obklopujú všade okolo nás v tejto online virtuálnej dobe, plnej nekompletných rodín a narušených vzťahov, sa snažím nezatvárať oči. Verím, že moje aktivity sú aspoň kvapka v mori pomoci druhým.
(Lívia)
Ilustračné foto: Depositphotos.